AKÁ BOLA ŠKOLA V ZAVARE KEDYSI?

     Prvé školy v našich dedinách v časoch Uhorska, ktoré patrilo do rakúskej monarchie, bývali zriadené pri farách. Neskôr sa menili na tzv. ľudové školy (18. stor.= osvietenstvo). Deti ich navštevovali len v zimnom období, inokedy museli pomáhať rodičom pri ťažkej práci. Na lepšie mestské vzdelanie svojich detí rodičia spravidla nemali peniaze. Pri počiatkoch vzdelávania našich predkov stáli teda obetaví vidiecki kňazi a učitelia, národne uvedomelí vzdelanci.  

     Prvá písomná zmienka o existencii jednotriednej ľudovej školy v Zavare pochádza  z roku 1782. Pôvodná budova školy stála pri križovatke ciest uprostred obce Zavar /občan Šottník/. Bolo to obdobie platnosti školskej reformy vtedajšej panovníčky Márie Terézie a jej syna Jozefa II., ktorá smerovala k povinnej školskej dochádzke a ktorú koncipoval ako kráľovský radca Slovák z Terchovej Adam František Kollár – tzv. „slovenský Sokrates“. Deti od 6 do 12 rokov museli vtedy povinne absolvovať tzv. trívium – to boli základné predmety: čítanie, písanie a počítanie (počty). A tak Slováci postupne prestávali byť negramotným národom a roku 1787 sa dočkali prvej spisovnej slovenčiny podľa Antona Bernoláka.  

    V kronike obce sú uvedené niektoré záznamy z roku 1756 až 1782 o  učiteľovi Jánovi Hermanovi, ktorý bol  Slovák. Nebol to človek zvlášť učený, teda nemal žiadne školy, ale vedel čítať a písať po slovensky i latinsky. Obec mu ročne platila 34 zlatých a dvadsať a pol groša. Okrem toho mu prenajali 7,5 prešporských meríc poľa – cca 1,62 hektára. Dostával odmenu aj za služby občanom i cirkvi  - za hru na organ, pohreby, pečenie vianočných oblátok a podobne - približne 24 zlatých a pol groša. Neskôr ho na poste organistu vystriedal Ferdinand Červenka.

     Z archívnych materiálov z roku 1782 vyplýva, že do zavarskej školy chodili aj deti zo susedných Dolných Lovčíc, preto sa spoločne podieľali na financovaní chodu školy. Zavar z dvoch tretín, Dolné Lovčice z jednej tretiny.

     Z najstarších čias sa zachovalo niekoľko mien učiteľov, ktorí ako prví popri farárovi prinášali vzdelanosť. V období 1720 – 1731 bol učiteľom Ján Lacuška, po ňom v rokoch 1731 – 1756 Michal Pavlovič, 1756 – 1782 Ján Herman, 1782 –1840 Anton Hibel, 1840 – 1847 Ján Nemethy, 1847 – 1862 Matej Gyulay. Po nich to boli Matej Gerlay, Augustín Honánk, Jozef Horváth, Augustín Szokoly, Jozef Marko, Ernest Burian, Ferdinant Červenka a Ľudovít Horniak.

 Slovensko bolo najmä po rakúsko – uhorskom vyrovnaní v roku 1867 v područí maďarskej, resp. pomaďarčenej šľachty. V tomto období sa stupňoval maďarizačný tlak, ktorý vyústil aj do maďarizácie slovenského vidieka. V roku 1879 sa maďarčina stala vyučovacím jazykom slovenských detí.

   Viedli k tomu najmä Apponyiho školské zákony z r. 1907 (poz.: gróf Apponyi bol uhorským ministrom školstva). V škole sa mohlo hovoriť iba po maďarsky, kto nevedel alebo nechcel, bol trestaný a v škole nemal žiadnu šancu. Bolo to obdobie, v ktorom chcela uhorská vláda vytvoriť jednotný maďarský štát, hoci polovica obyvateľov Uhorska bola nemaďarského pôvodu. Preto sa stalo aj to, že zo zavarského učiteľa Ľudovíta Horňáka sa stal zrazu Lajoss Halmoss. Zavarčania tomuto maďarizačnému tlaku čelili aspoň tak, že doma nacvičovali slovenské piesne a usilovali sa ochotnícky uvádzať divadelné hry v slovenskom jazyku.

Zavarský gróf Majláth dal postaviť roku 1884 cirkevnú školu (pôvodná budova starej školy na dnešnej Hlavnej ulici).  Zbožná  grófka Štefánia - manželka  Juraja Majlátha - o zbožnosti ktorej svedčí aj to, že vychovala zo svojho syna biskupa, chcela svoj ľud duchovne upevniť  a kultúrne pozdvihnúť.Preto  povolala  rehoľné  sestry  slovenskej  národnosti  z moravskej provincie. Do Zavara prišli 14. októbra 1893. Boli to štyri Sestry Sv. Kríža - Perpétua, Angela, Benedikta a Ottília. V tomto roku dal gróf na podnet pani grófky nadstaviť na budovu školy aj poschodie. Namiesto jednej triedy už boli k dispozícii tri vyučovacie miestnosti so 198 štvorcovými metrami, v ktorých sa učili žiaci od prvého do siedmeho ročníka. Sestry Sv. Kríža učili aj v dievčenskej škole a pôsobili v detskej opatrovni (tzv. Ovoda), v regióne výnimočnej predchodkyni súčasnej materskej školy. Obe organizácie založila ešte v roku 1887 spomínaná grófka Štefánia Prandau. Z týchto aktivít vzišla aj v širokom okolí známa výšivkárska škola. Výšivkárstvo a pletenie čipiek fungovalo na spôsob manufaktúry.

Vo večerných kurzoch vyučovali sestry dospelých: počty, pravopis, hospodárstvo, korešpondenciu, organizovali divadelné predstavenia, zriadili knižnicu a spevokol, zabezpečovali ošetrovanie chorých a podobne. Správcom školy bol Lajoss Halmoss. V roku 1912 potrebovala školská budova opravu – údržbu, keďže bola vo veľmi zlom stave. Na príkaz kráľovského dozorcu škôl bola škola opravená.

Významným medzníkom v slovenskom školstve, teda aj v zavarskej škole, došlo po vzniku ČSR v roku  1918.  Bol  zrušený patronát grófov nad školou. Obec Zavar sa rozhodovala, či zriadi  cirkevnú alebo štátnu  školu.

  Rozhodnutím, že v Zavare bude cirkevná škola, prevzala obec na seba  veľké finančné zaťaženie. Občania si však veľmi ctili a uznávali prácu sestier a podporovali  ich činnosť finančnými príspevkami, ale i naturálne - potravinami  a rôznymi plodinami.

     Škola v Zavare bola premenovaná na Rímskokatolícku školu u Milosrdných sestier Svätého Kríža. Významnou zmenou boli aj nové školské osnovy. Škola fungovala veľmi dobre, rozvíjal sa slovenský jazyk a ostatné predmety. V roku 1932 daroval gróf Majláth školu aj so záhradou rímskokatolíckej cirkvi. 

   Obec Zavar sa v roku 1939 usilovala o zriadenie meštianskej školy, pretože deti, ktoré chceli v štúdiu pokračovať, sa veľmi ťažko dostávali do meštianky vo Vlčkovciach, resp. v Trnave.

     Druhá svetová vojna silno poznačila aj život školákov. V októbri 1944 sa nasťahovali do tried školy nemecké vojská. Samozrejme, že škola bola opäť poškodená. V roku 1945 odišla zo školy väčšina Sestier Svätého Kríža. Riaditeľom sa stal Josef Vašina. Po jeho odchode bol riaditeľom školy Aladár Bránsky a od          10. marca 1947 Július Dvorský.

      V roku 1948 bola škola poštátnená a pre nedostatok školských priestorov      zažila veľkú krízu. 1. decembra 1948 prestúpili žiaci 6. – 8. ročníka na Strednú školu v Križovanoch nad Dudváhom. Tým sa zamedzilo vyučovaniu na dve zmeny. Nastali však problémy s vykurovaním, keďže nebol dostatok paliva.

     Na základe nariadenia MK došlo v roku 1950 k ukončeniu pôsobenia  Sestier Svätého Kríža na škole v Zavare.

     V tomto období sa stal riaditeľom školy Ján Heriban. Vo februári prevzala Dielňa na opravu vozidiel ČSD v Trnave patronát nad zavarskou školou.

     V roku 1953 rozhodla vláda o reorganizácii školstva. Zavarská škola dostala pomenovanie: OSEMROČNÁ STREDNÁ ŠKOLA . Mala svoju pobočku 6. – 8. ročník v Dolných Lovčiciach. Riaditeľom školy sa stal Imrich Červenka, jeho zástupcom Ján Heriban.

     V rokoch 1954/55 sa musela vykonať generálna oprava školy, preto sa muselo vyučovať aj telocvični ČSD. Riaditeľa Imricha Červenku preložili do Boleráza, do konca školského roka ho zastupoval Ján Heriban. V novom školskom roku bol riaditeľom Jozef Vido, 10. septembra však odišiel učiť na Pedagogickú fakultu UK do Trnavy. Riaditeľom sa stal Jozef Vojtech. V roku 1959 ho nahradil František Kamenický a v roku 1967 Eugen Kikuš.

     V roku 1968 bola v škole zriadená školská družina a od roku 1969 aj verejné stravovanie, kde bola vedúcou Marta Kikušová.

     Z obecnej kroniky sa možno dozvedieť i to, že v roku 1973 navštevovalo školu v deviatich ročníkoch 280 žiakov. Učilo v nej 14 učiteľov v siedmich učebniach.

     Už vtedy sa javilo, že škola je nepostačujúca a na svoj vek nevyhovujúca. Preto sa funkcionári i poslanci obce rozhodli vybudovať novú 20-triednu školu. Tú začali Zavarčania budovať 20. augusta 1996 v čase riadenia školy Jozefom Matuškovičom, a to pod vedením starostu obce Jozefa Benciho, zástupcu starostu Rudolfa Federiča, poslancov OZ Ľubomíra Dobrovodského, Ing. Heleny Greguškovej, Ing. Róberta Guniša, Jozefa Juriša, Igora Kovačiča, Rudolfa Kúdelu, Ing. Františka Malovca, Ernesta Rakúsa, Jozefa Rusnáka, Brigity Šottníkovej a Márie Šutiakovej.       

     Dávna túžba Zavarčanov sa naplnila 9. októbra 1998 , keď novovybudovanú školu odovzdali do užívania predstavitelia obce Zavar za prítomnosti mnohých hostí. Obec do výstavby školy investovala 25 miliónov Sk, sedem miliónov poskytlo Ministerstvo školstva SR, úver činil 5 miliónov Sk. Ide o prvú ekologickú stavbu školy na Slovensku s využitím hlinobetónových priečok.

     Prvou riaditeľkou novej školy bola Mgr. Silvia Holečková. Od roku 2003 v modernizácii vyučovania na riadiacom poste pokračuje Mgr. Helena Karásková. V roku 2005 nastalo v Zavare zlúčenie základnej školy s materskou školou. Od roku 2008 ZŠ s MŠ v Zavare plní v plnoorganizovanej forme s jazykovým variantom dlhodobý proces školskej reformy.   

                                                                 Spracovali: R. Federič st., M. Gabriš